Konichiwa
The first thing I realize after today being
exactly one year since I moved to the UK, is that today is also international
mother language day, and this made think about translating my article to
Slovakian. Let`s do it!
Exactly one year ago at 19:00,
I landed on Luton`s runway {It was first time in my life flying and of
course alone} I stepped off the aeroplane {feeling like after two hours on a
carousel} inhaled the London air, with the ‘pink sunglasses’ on my face. Since
then every single day, the power of the Real Life Sun has been melting these
sunglasses until they totally disappear.
Well life is tough that's a given. A Few
days you’re flying so high, then the little mean bureaucracy throws a rope
around your ankle, and pulls you down so fast until you realize that it’s not the fucking wonderland you idealized over an
afternoon’s shift in Kaufland. This rope for me turned out to be a false phone
call {at Sunday} supposedly from my future work that my first day on Monday was
cancelled because they have not any place for me. The only thing in my mind was shining WHAT THE FUCK. Now
without work, without money, with ‘slowly melting sunglasses’1992 km away from my
whole family. I think so that to use SCREWED is the right word.
I started asking myself why I left my nice,
settled, safe life ‘under my mom`s wing’, wreck the walls of my comfort zone,
overstep all bricks of my laziness and let the big world run over me? Well my
enthusiasm and my senses saw opportunities in gold wrapped shits taking
control of me so many times and this wasn't any exception. Everyday struggling
with my emotional temperament, money, people and stress put my mental health
under surface and kept it there until January this year.
You know society in Slovakia doesn’t look
at your skills, instead it’s your mom`s, dad`s, brother`s, dog`s contacts that get
you somewhere. My golden key {my lovely mummy who I love most in this world}
opened many solid wooden doors, and turned huge barking dogs into kind and
familiar puppies. Strict airport control didn’t let me take this precious key
with me {not even a bottle of water}. I didn’t realize all this at the time, not
even a few months later.
Climbing from the sewer, touching slimy
steps chatting with slimier people, and listening the slimiest dialogues. I had
to be more patient, more diplomatic, be very suspicious and look at every
single BITCH deeper into their snake eyes.
Next topic I want to devote to my
international ex-mans; annoying desperate man from Nigeria, big {just} ego from
Sicily, and not the right cup of English tea, make me truly appreciate my
current ‘braveheart' with Scottish roots. One sentence love at first sight. I
love you baby u make my shadow lighter.
Anyway life in Cambridge gave birth to a new
me, my dreams are slowly coming true and we just enjoy life.
I love the positive vibration from people here, people without
jealousy and prejudices without complexes.
Work hard and be patience baby and you’re walking face to face with
your dreams.
PS: I miss my rats, more clever animals than some people.
She is a Fashion Killa
Konichiwa
Prvá vec, na ktorú som prišla po tom, že dnes je to
presne rok odkedy som sa presťahovala do UK, je dnešný medzinárodný deň
materského jazyk a to ma prinútilo rozmýšľať o preložení môjho článku
do Slovenčiny. Let´s do it! Ako vážne poďme to urobiť to je nonsens.Presne pred rokom o 19:00 som pristála na pristávacej
ploche v Lutone (letela som prvý krát v mojom v živote a samozrejme
sama) vykročila som z lietadla (cítila som sa ako podvoch hodinách na
kolotoči) vdýchla som Londýnsky vzduch, s tými „ružovými slnečnými
okuliarmi“ na mojej tvári. Odvtedy každý deň, sila toho slnka s názvom reálny
život mi tie slnečné okuliare roztápala až kým totálne nezmizly.
Well life is tough that´s a given. Niekoľko dní si
lietaš tak vysoko a potom ti tá mala hanebná byrokracia hodí laso okolo
členka a stiahne ťa dolú tak rýchlo, až kým si neuvedomíš že to nie
fucking wonderland, ktorý si si počas poobedňajšej šichty v Kauflande idealizoval/a.
Toto lano pre mňa symbolizovalo falošný telefonát (v nedeľu) z mojej údajnej
budúcej práce, že môj prvý deň v pondelok bol zrušený, pretože pre mňa
nemajú žiadne miesto. Jediná vec v mojej mysli bolo žiariace čo to kur*a.
Teraz bez práce, bez peňazí, s pomaly sa topiacimi slnečnými okuliarmi 1
992 km od rodiny. Myslím si, že slovo dosraný je to správne.
Začala som sa pýtať samej seba prečo som nechala svoj
milý, usadlý, bezpečný život po krídlom mojej mami, zničila som steny mojej
pohodlnosti, prekročila tehly lenivosti a nechala sa preválcovať veľkým
svetom? Nadšenie a môj zmysel vidieť príležitosť v hovne zabalenom do
zlata, za mňa preberajú kontrolu veľmi často a toto nebola žiadna výnimka.
Každodenný boj s mojou emotívnou povahou, paniazmi, ľudmi a stresom stiahlo
moje mentálne zdravie pod hladinu a držalo ho tam až do januára tohto
roku.
Ľudia na slovensku nepozerajú na tvoje schopnosti,
namiesto toho kontakty tvojej mami, otca, brata, psa ťa možu niekde dostať. Môj
zlatý kľúč (moja milovaná maminka, ktorú milujem najviac na svete) otvoril veľa
ťažkých drevených dverí a premenil obrovských štekajúcich psov na milučké
prítulné šteniatka. Avšak prísna letisková kontrola mi nedovolila tento vzácny
klúč vziať so sebou (ani fľašu vody). Neuvedomovala som si to vtedy ani
niekoľko mesiacov neskôr.
Šplhanie zo stoky, dotýkanie sa slizkých schodíkov, pokec
s ešte slizkejšími ľudmi a počúvanie tých najslizkejších dialógov.
Musela som sa stať viac trpezlivou viac
diplomatickou, byť veľmi podozrieva a pozerať sa každej jednej bitch
hlboko do jej hadích očí.
Ďalšiu tému by som chcela venovať mojim medzinárodným ex chlapom;
otravný, zúfalý chlap z Nigérie, veľké (len) ego zo Sicílie a nie celkom
tá moja šálka anglického čaju, ma prinútilo skutočne oceniť moje aktuálne statočné
srdce so Škotskymi koreňmi. Jedna veta láska na prvý pohľad. Milujem ťa zlato ty
zosvetľuješ moje tiene.
Život v Cambridge zo mňa urobil novú ja, moje sny sa
pomaly stávajú skutočnosťou a my si úžívame života.Milujem tú pozitívnu vibráciu plynúcu z ľudí, ľudia bez
žiarlivosti a predsudkov bez komplexov.
Pracuj tvrdo, buť trpezlivý/á zlatko a kráčaš tvárou
tvár tvojim snom.
PS: Chýbajú mi moje potkaníky, viac inteligentné zvieratá
ako niektorý ľudia.
Za pravopisné a gramatické chyby sa ospravedlňujem.
Write you soon
xxx
